Právo dieťaťa na prítomnosť rodiča počas hospitalizácie

Dňa 10.2.2017 sa v Austria Trend Hoteli v Bratislave konal workshop, ktorý bol venovaný právam dieťaťa na prítomnosť rodiča počas hospitalizácie, ktorý organizovala pani Jana Žitňanská, poslankyňa európskeho parlamentu. Je známe, že pani Žitňanská sa venuje podnetom s týmto zameraním a vybrala skutočne hostí, ktorí k danej téme prispeli prostredníctvom prezentácií pozitívnymi príkladmi z osobnej praxe v zdravotníctve. Workshop moderovala pani Jana Žitňanská a v krátkosti zhrnula praxe v ostatných členských štátoch EÚ.

Prvými hosťami boli manželia Mgr. Markéta a Jiří Královcoví z ČR. Ich prezentácia a príklad zo života prítomným ukázal, že niekedy sa  od štúdia estetiky a dejín umenia na FFUK v Prahe, môže človek prepracovať počas deväť mesačného  zbierania materiálov k diplomovej práci na tému „Možnosti uplatnenia estetickej výchovy u dieťaťa vo vyhranenej životnej situácii“, k celoživotnému poslaniu, ktorým je služba tým najslabším a to deťom.  Pri získavaní podkladov do diplomovej práce zistili, že deťom napriek kompenzáciám v podobe klaunov, návštevám športovcov a iných známych osobností, čosi predsa len chýbalo a boli to práve rodičia, alebo blízki. Vidiac rodičov, ktorí ako návšteva pred dverami oddelení, čakali na príslušnú hodinu, aby mohli ísť na malý okamih za svojimi deťmi, ich priviedol k myšlienke, aby začali študovať Chartu práv pacienta a postupne pomohli rodičom, aby mohli byť pri svojich deťoch počas hospitalizácie. V roku 1991 spoločne založili Nadáciu Klíček.
Ďalšou prezentujúcou bola Doc. MUDr. Darina Chovancová, CSc., Prednostka Novorodeneckej kliniky M. Rusnáka SZU a UNB, vedúca neonatologickej časti Perinatologického centra, v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda, UNB. Krásne predstavila činnosť a vývoj oddelenia, ktoré vedie a  aj podmienky, ktoré sa snažia vytvárať pre matky pri deťoch s ohľadom na riziká, ktoré prinášajú extrémne nezrelé bábätká a starostlivosť o ne. Je pozitívne, že neonatológia a prístupy k dieťaťu a matke idú dopredu.
Tretím v poradí bol MUDr. Juraj Oravec z Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici , ambulancia pediatrickej kardiológie, ktorý veľmi pekne a ľudsky vysvetlil postoj k prítomnosti rodiča pri dieťati v nemocnici.  Osobný pohľad ako rodič a ako lekár. V oboch prípadoch veľmi konštruktívne a jasne vykreslil konkrétne situácie a vyzdvihol aj rodiča, ktorý sa dvadsať štyri hodín denne stará o svoje ťažko zdravotne postihnuté dieťa a je tak už často krát sám zdravotníkom, sociálnym pracovníkom, špeciálnym pedagógom a iným odborným pracovníkom.
Z detskej onkológie v DFNsP Kramáre, z Bratislavy prezentovala činnosť a spoluprácu s rodičmi pri deťoch s onkologickými ochoreniami pani Mgr. Milica Malá.
Po prezentáciách sa rozbehla diskusia na témy Centier včasnej intervencie, pobytov rodičov s deťmi v nemocničných zariadeniach a na kvalitu im poskytovaných služieb, respektíve možností stravovania, spania pri dieťati, komunikácie s lekármi, naťahovanie naoko zbytočne dlhých pobytov detí v nemocnici.
Po krátkej prestávke odzneli príspevky rodičov z Platformy rodičov detí so ZZ, o.z., konkrétne Mgr. Jana Lowinski, Ing. Ľudmily  Belinovej, Ing. Alexandri Mikulcovej. Jana Lowinski prezentovala svoj osobný príbeh, v ktorom opísala prežité udalosti, s nádherným posolstvom, ktoré bolo v tom, že aj rodič ohrozeného dieťatka sa dlhodobým pobytom v zdravotníckom zariadení, môže stať partnerom zdravotníkov a tým aj poslom istej zmeny v postojoch. Kolegyne predstavili konkrétne prípady, kde však neboli zvládnuté rôzne situácie zo strany nemocničného personálu. Jeden, keď dieťatko malo veľmi vážnu diagnózu a zo svojho krátkeho života, bolo väčšiu časť v nemocnici s maminkou a otcovi nedovolili ísť za synom. Z celého času, čo dieťa žilo, ho otec videl asi tak štvrtinu. Na záver odznela prosba smerom k lekárom, aby veľmi opatrne pristupovali k rodičom, pri interpretácii, respektíve odovzdávaní ťažkých správ.

Z detskej  fakultnej  nemocnice s poliklinikou v Banskej  Bystrici prezentovala možnosti a vízie kvality poskytovania služieb deťom a rodičom, Mgr. Ľuba Pohorelá, námestníčka riaditeľa pre ošetrovateľstvo. Poznajúc napredovanie a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti v menovanej nemocnici je možné len potvrdiť, že jej slová sú pravdou a môžeme sa tešiť, že v Banskej Bystrici máme takúto nemocnicu.
  
Za detskú fakultnú nemocnicu  s poliklinikou  v Bratislave vystúpila pani Mgr. Eva Rabenseiferová, sociálny referent a predstavila možnosti, ktoré poskytujú oni. V rámci diskusie zazneli aj výhrady zo strany maminy chlapca s ŤZP k skladacím lehátkam, ktoré sú možné rozložiť v priestore len v istom časovom rámci, čím obmedzujú rodiča. Na čo z jej úst zaznelo vysvetlenie, ktoré bolo jasné a zrozumiteľné. Naše nemocnice pred desiatkami rokov neboli stavané tak, aby sa zohľadnil priestor aj pre sprevádzajúcu osobu a tak, keď je priestor malý, nemôžu zatiaľ konať inak, ako konajú.
 
Za Fakultnú nemocnicu s poliklinikou Prešov, vystúpil  pán MUDr. Ján Kovaľ, PhD., prednosta Kliniky pediatrie, ktorý veľmi rýchlo, ale s ohľadom na existujúcu situáciu v zdravotníctve veľmi konkrétne vysvetlil, prečo vznikajú rôzne problémy, legislatíva a financovanie nemocnice tlačí veľa krát do pozície tých zlých. Predstavil aj novú časť nemocnice, ktorú dostavali, ktorá  je už s ohľadom na potreby pobytu doprevádzajúcej osoby pri dieťati.
Ako posledná predstavila svoju prezentáciu PhDr. Hana Rajkovičová, z Odboru zdravotnej  tarostlivosti, Sekcie zdravia, Ministerstva zdravotníctva SR.
Po predstavení všetkých prezentácií vznikla horlivá diskusia, kde sa poukázalo na rôzne nedostatky a možnosti, ale vzišli z nej aj rôzne konkrétne podnety. Aby nevznikali len odporúčania, ale niektoré potreby občanov, ktorí sú odkázaní na ústavnú starostlivosť boli zakotvené v zákone. Pri dieťati môže byť matka, ale aby mohol byť aj otec, alebo iná blízka osoba. Nemocnice, ktorých zástupcovia prišli aj na workshop sú tie, ktoré rešpektujú práva dieťaťa a snažia sa stále zlepšovať prístup k pacientovi. Bolo príjemné vidieť množstvo dobrých ľudí na jednom mieste.

Ľudí z „opačných brehov“, na toto prirovnanie nezabudne dlho, keď pani Markéta Královcová povedala vetu, „My už nie sme na dvoch brehoch, mi už plávame na jednej lodi“ a nech je to pre nás všetkých motto. Spojme sily, všetkým nám ide o jedno a spoločne môžeme zmeniť to, čo dlho škrípe. Ľudia, čo pracujú a žijú pre slabých nie sú zlí, systém je zlý a ten sa dá zvrátiť   len spoločným tlakom zdola.